Mačka, ako veľmi bolí, má oveľa kratšiu dĺžku života ako naša. Dúfajme, že môžete žiť 20, 25, možno 30 rokov, ale nie viac. Od 10 rokov sa u neho môžu prejavovať príznaky akejkoľvek choroby typickej pre vysoký vek, ako sú bolesti nôh, strata sluchu alebo svalová slabosť.
Od prvého okamihu, keď zviera vstúpi do domu, si to musíme uvedomiť, aby sme čo najlepšie využili každú chvíľu, každú sekundu, ktorú sme s ním. Doprajeme mu teda nielen šťastný život, ale dá nám aj najlepšie roky nášho života. Ale, Ako sa rozlúčiť s mojou mačkou? Nie je to vôbec ľahké, ale pokúsime sa vám pomôcť.
Mať doma mačku znamená mať priateľa, spoločníka, niekoho, kto vám dáva veľa lásky a zábavy, chvíle nehy a dôvery, ktoré obmäkčia vaše srdce a dajú vám najavo, že život môže byť veľmi krásny. Keď príde čas rozlúčiť sa, je to veľmi ťažké.
V našej mysli môže vzniknúť tisíc a jedna otázka: prečo musí odísť? Robím správne veci? Skutočne už nemôže žiť dlhšie? Časť z nás bola vytrhnutá. Môže to byť veľmi, veľmi ťažké obdobie.
Musíme tomu však čeliť a ísť ďalej. Ako? Najdôležitejšie je s niekym sa o tom porozpravaj, rodina alebo priatelia. Potrebujeme, aby nás niekto aspoň počúval. Bez toho, aby to súdili, nech sú tam.
Počas posledného dňa života mačky musíme urobiť všetko pre to, aby bola čo najšťastnejšia. Ak môžeme, vezmeme ho domov, kde mu dáme poslednú plechovku (mokré jedlo) a veľa lásky; a ak nemozeme, urobime to aj tak 😉. Je dôležité vyhnúť sa tomu, aby ste nás videli plakať, pretože ideálne je dobre nás vidieť, upokojiť sa.
Po eutanázii musíme externalizovať emócie. Nie je dobré nechať si slzy alebo bolesť pre seba, musíme to dostať von. Bez ohľadu na to, koľko máme rokov, ak to chceme prekonať, najskôr sa budeme musieť ventilovať. Plač. V prípade potreby zakričať. Toto je najlepšia terapia, ktorú si môžeme dať: počúvajte svoje telo a odstráňte všetku bolesť, ktorú cítime.
Postupne, s odstupom dní alebo týždňov (každý človek potrebuje svoj čas. Nevnucujme si situáciu) Budeme si všimnúť, že sa cítime o niečo lepšie.
Iba keď sa vrátime k nášmu dennému režimu, keď sa rany zahojí, môžeme si položiť otázku, či sme pripravení alebo či chceme otvoriť dvere inej mačke. Trvám však na tom, že do tohto bodu si musíte počkať, pretože každá mačka je jedinečná, a preto nenahraditeľná.
Mačky sú zvieratá, ktoré sa navzájom veľmi milujú. Rozlúčiť sa s nimi je to najkomplikovanejšie, čo asi kedy urobíme, ale musíme vedieť, že vždy môžeme mať príležitosť usporiadať iného chlpatého.